5 situácií, v ktorých sa manažérom tímov oplatí poznať pracovné právo

V mnohých firmách býva zvykom, že pri zložitejších právnych otázkach sa pracovníci aj manažéri obracajú na právne oddelenie so žiadosťou o konzultáciu. Existuje však niekoľko bežných situácií, ktoré sa javia nevinne, ale predstavujú z právneho hľadiska riziká, o ktorých nemusí mať dotyčný manažér ani potuchu. Prípadne nastávajú náhle situácie (napríklad úrazy), ktoré sa odohrajú tak rýchlo, že na žiadne právne konzultácie ani nie je čas.

O tom, v akých momentoch sa manažérom nevypláca neznalosť pracovného práva, sme sa rozprávali s Jakubom Olivom, advokátom a špecialistom na pracovné právo z advokátskej kancelárie ARROWS ETL Global. Pre Seduo.sk pripravuje videokurzy pracovného práva, najmä pre manažérov.

1. Prepúšťanie

„Ak sa manažér rozhodne, že s členom svojho tímu rozviaže pracovný pomer výpoveďou alebo okamžitým zrušením, musí myslieť na to, že tento proces bude vždy napadnuteľný súdne,“ hovorí Jakub Oliva.

Ak manažér urobí v procese prepustenia zásadnú chybu, môže vo výsledku súd výpoveď vyhlásiť za neplatnú. Môže tiež uložiť zamestnávateľovi povinnosť nahradiť zamestnancovi zmaernú mzdu alebo uhradiť súdne trovy.

„Zvyčajne hovoríme o sumách vo výške tisícov eur, ktoré síce uhradí firma, ale tá ich môže následne požadovať zaplatiť od vedúceho zamestnanca, ktorý tento prehraný súdny spor zavinil.“

2. Pracovný úraz

Keď sa zamestnancovi pod dohľadom manažéra stane pracovný úraz, musí manažér vedieť, čo robiť. „Ak napríklad zanedbá vypočutie svedkov alebo nafotenie miesta úrazovej udalosti, môže sa firme stať, že bude mať za úraz zodpovednosť. A bude tak musieť zaplatiť pracovníkovi kompenzácie, ktoré môžu dosiahnuť až desiatky tisíc eur,“ vysvetľuje Jakub.

Aj keď tieto kompenzácie zvyčajne uhrádza poisťovňa, tá ich môže spätne vymáhať od zamestnávateľa a ten následne od osoby, ktorá pochybenie zavinila – teda od manažéra.

3. Odmeňovanie zamestnancov

Každý manažér sa snaží spravodlivo odmeňovať svojich podriadených podľa vynaloženého úsilia a oceňovať ich iniciatívu. Musí si však dávať veľký pozor, aby toto úsilie zostalo v rámci zákonných mantinelov.

V takom prípade sa môžu poškodení zamestnanci obrátiť na súd so žiadosťou o dorovnanie mzdy, a to až tri roky spätne, čo môže byť pre firmu obrovský problém, ak sa táto chyba týka väčšieho počtu zamestnancov.

4. Práca s informáciami

Zákonník práce je veľmi striktný v tom, aké informácie môže zamestnávateľ (aj prostredníctvom manažérov) od zamestnancov a kandidátov získavať a aké informácie, naopak, získavať a zhromažďovať nesmie.

To, že manažér sa nesmie zaujímať o sexuálnu orientáciu zamestnanca alebo jeho členstvo v odboroch, asi väčšina manažérov vie. Ale napríklad požiadavka tzv. čistého trestného registra, ktorá sa na pohovoroch a pracovných inzerátoch bežne vyskytuje, je však oprávnená len v určitých prípadoch.

„V prvom rade musia byť splnené zákonné podmienky, aby sa na niečo také mohol manažér vôbec opýtať,“ vysvetľuje Jakub Oliva.

5. Pracovný čas a práca nadčas

Každý manažér, ktorý sa chce vyhnúť problémom, by mal byť veľmi dobre oboznámený s pojmami, ako je nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami, alebo musí poznať rozdiel medzi prestávkou na jedenie a odpočinok a primeraným časom na jedenie a odpočinok.

Podobne by sa mal byť manažér veľmi dobre orientovať v tom, ako funguje práca nadčas. A predsa ide o pomerne zložitú problematiku, najmä ak firma ponúka pracovníkom tzv. pružný pracovný čas.

Ako by sa mali manažéri v pracovnom práve školiť?

Pracovné právo by mal vždy školiť odborník. Nielenže sa zákony novelizujú a menia, ale samotná znalosť znenia zákona v praxi často nestačí. Iba právnik, ktorý sa v danej oblasti orientuje, je schopný laikom vysvetliť judikatúru (t. j. rozhodovaciu prax súdov), a teda to, ako sa zákony v praxi vykladajú.

A pretože manažéri v právnom slova zmysle voči zamestnancom vystupujú ako zástupcovia zamestnávateľa a konajú v jeho mene, môžu kvôli medzerám v znalostiach legislatívnych predpisov napáchať pomerne závažné a často zbytočné škody. A aj v tomto prípade platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje!