Myšlienkové mapy: šikovný nástroj na efektívne vzdelávanie zamestnancov

Čo sú myšlienkové mapy?

Myšlienkové mapy sa obvykle skladajú z centrálnej témy, ktorá je obklopená vetvami obsahujúcimi podtémy a ďalšie spojené myšlienky. Toto usporiadanie vytvára hierarchickú štruktúru, ktorá pomáha organizovať a vizualizovať myšlienky a koncepty.

„Myšlienkové mapy predstavujú jednu z najrozšírenejších kreatívnych techník. Okrem toho, že umožňujú rozvíjať divergentné myslenie a vidieť problém v širších súvislostiach, sú zaujímavé tým, že ich možno dobre zdieľať. Na rozdiel od mnohých iných techník možno mapu odovzdať druhému a hovoriť o nej, do procesu tvorby tak nemusí byť vtiahnutý len jedinec, ale napríklad celá skupina spolupracovníkov. Práve kombinácia spolupráce a zdieľania s kreativitou, komplexným videním sveta a hľadaním súvislostí umožňuje túto techniku ​​využívať na učenie sa, ktoré je aktívne a tvorivé. Myšlienkové mapy sa hodia tam, kde je v centre učenia sa akt myslenia, nielen formálne odovzdaný súbor informácií,“ hovorí RNDr. Michal Černý, Ph.D., zástupca vedúceho Katedry informačných štúdií a knihovníctva na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.

Myšlienkové mapy môžu byť jednoduché, s niekoľkými odbočkami od centrálnej témy, alebo komplexné, s mnohými vetvami obsahujúcimi detailné informácie. Môžete ich vytvárať na papieri, na tabuliach alebo s využitím špecializovaného softvéru na tvorbu myšlienkových máp, čo umožňuje jednoduché úpravy a zdieľanie.

Výhody myšlienkových máp v kontexte vzdelávania zamestnancov

Myšlienkové mapy môžu byť využité v rôznych aspektoch vzdelávania zamestnancov. Tu je niekoľko kľúčových výhod tohto nástroja:

1. Vizuálne organizované informácie:

Myšlienkové mapy vizualizujú informácie, čo zjednodušuje rozsiahlejšie, komplexné koncepty. Pomáhajú tiež zúčastneným rýchlo získať prehľad o danej téme.

2. Podporujú kreativitu:

Myšlienkové mapy podporujú kreatívne myslenie tým, že umožňujú zamestnancom prepojiť rôzne myšlienky a hľadať nové spojenia medzi rôznymi konceptmi a smermi. To môže zvýšiť kreativitu v pracovnom prostredí a podporiť inovácie.

3. Rozvíjajú organizačné zručnosti:

Myšlienkové mapy môžu pomôcť zamestnancom rozvíjať zručnosti pri organizácii a usporiadaní informácií. To je v dnešnom preplnenom digitálnom svete kľúčové. Môžu sa naučiť identifikovať hlavné body, vytvárať hierarchie a filtrovať relevantné informácie.

4. Zlepšujú proces učenia sa aj pamäť:

Myšlienkové mapy uľahčujú učenie sa a zapamätanie si informácií, pretože vizuálne vnemy pomáhajú vytvárať jasný rámec na zapamätanie. Zamestnanci si lepšie pamätajú informácie, ktoré boli prezentované formou myšlienkových máp.

5. Podporujú spoluprácu:

Myšlienkové mapy môžu byť efektívnym nástrojom na zdieľanie myšlienok a spoluprácu v tímoch. Zamestnanci môžu spoločne vytvárať mapy, čo uľahčuje zdieľanie znalostí, informovanosť tímu o aktuálnom stave projektov a zapojenie všetkých členov.

Ako využiť myšlienkové mapy pri vzdelávaní zamestnancov

Plánovanie kurikula:

Myšlienkové mapy môžu byť použité na plánovanie kurikula v rámci firemného vzdelávania. Pomáhajú organizovať témy a určiť hierarchiu učebného obsahu.

Vytváranie študijných materiálov:

Učebné materiály môžu byť prezentované touto formou, čo uľahčuje zamestnancom pochopenie zložitých tém.

Hodinová učebná metóda:

V rámci tréningov je možné použiť myšlienkové mapy pre interaktívne hodiny. Zamestnanci môžu spoločne tvoriť mapy na základe diskusie, a učiť sa tak od seba navzájom.

Podpora samostatného učenia:

Myšlienkové mapy môžu byť zamestnancom poskytnuté na samostatné štúdium a výskum. Môžu si tak sami organizovať učebné materiály a rozvíjať zručnosti organizácie informácií.

Monitoring pokroku:

Myšlienkové mapy môžu byť použité na sledovanie pokroku zamestnancov pri zvládaní vzdelávacieho materiálu. To umožňuje efektívne reagovať na potreby jednotlivcov.

Baví to zamestnanca, firma je spokojná

Zavedenie myšlienkových máp do vzdelávania môže viesť k vyššej angažovanosti zamestnancov a zvýšeniu ich schopností efektívne pracovať s informáciami, čo prináša prospech tak im samotným, ako aj organizácii ako celku.

Najväčším propagátorom myšlienkových máp, často označovaným aj ako ich vynálezca, bol anglický psychológ a spisovateľ, autor knihy Myšlienkové mapy (The Mind Map Book) Tony Buzan. O myšlienkových mapách často hovoril, že sú pre mozog niečo ako švajčiarsky armádny nôž. „Keď som začal používať poznámky ku kľúčovým slovám, väčšie písmená, farby a šípky, umožnilo to môjmu mozgu rozprávať sa sám so sebou s oveľa menším množstvom neporiadku. Bolo to, akoby som celý život jazdil s čelným sklom zaneseným blatom a zrazu som videl jasne.“

Téme myšlienkových máp sa venuje aj kurz, ktorý vedie Peter Ludwig, riaditeľ GrowJOB inštitútu a autor bestselleru Koniec