Vizuálny študent alebo kinestetický žiak: Naozaj sa každý učíme inak, alebo je to len mýtus?

Na svoje školské roky si určite spomenie každý. A keď sa zamyslí, vybaví si, ktoré metódy učenia sa pre toho či onoho najviac osvedčili. Prepisovali ste učebnicu a robili ste si z nej vlastné poznámky? Kreslili ste si obrázky, diagramy alebo mapy? Alebo ste si text nahlas opakovali tak dlho, kým ste si ho jednoducho nevryli do pamäti? Mozog každého z nás funguje trochu inak a každý človek má pre spôsob učenia iné preferencie. V tomto článku si predstavíme model VARK, podľa ktorého sa študenti delia do niekoľkých základných skupín. Naozaj sa každý učíme inak, alebo je to len mýtus? A ako najlepšie reflektovať špecifiká účastníkov školení tak, aby vzdelávanie zamestnancov malo čo najväčší efekt?

Štyri študijné typy podľa modelu VARK

Ako je možné, že niekto najlepšie vstrebáva informácie, keď mu ich iný človek nahlas predčíta, a niekto sa zase pri učení nezaobíde bez veľkej zásoby rôznofarebných zvýrazňovačov? Vysvetlenie poskytol celoživotný lektor a odborník na vzdelávanie Neil Fleming, keď na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia prišiel s modelom „VARK“, ktorý sa odvtey doby teší veľkej popularite po celom svete (aj keď niektorým je tak trochu tŕňom v oku a považujú ho za mýtus – ale o tom nižšie). Model „VARK“ rozdeľuje ľudí do štyroch základných skupín podľa toho, akým spôsobom najefektívnejšie „vstrebávajú“ informácie. Tieto štyri skupiny sú:

● vizuálny študent, ktorý sa najlepšie učí na základe vizuálnych vnemov (napríklad grafov a obrázkov),

● poslucháč, ktorý najlepšie reaguje na hovorené slovo, prednášky alebo hudbu,

● študent preferujúci čítanie a písanie, ktorý si najviac pomôže čítaním textu a zapisovaním poznámok,

● kinestetický žiak, ktorý preferuje pohybové aktivity, praktické ukážky a hmatové vnemy.

Ako zistiť, kto je aký typ študenta?

Ak by sme sa držali Flemingovej teórie, tak platí, že aby bolo vzdelávanie zamestnancov čo možno najefektívnejšie, malo by aspoň čiastočne reflektovať, do akej z uvedených skupín jeho účastníci spadajú. Predovšetkým by malo ponúkať rôzne médiá a formy vzdelávania tak, aby si všetci žiaci mohli vybrať spôsob učenia, ktorý im vyhovuje najviac.

Lenže ako viete, kto je aký typ študenta podľa modelu VARK? Ideálne je, ak túto „diagnózu“ vykoná daný človek sám na sebe. Okrem rôznych online testov a dotazníkov na internete by sa daný človek mal v prvom rade zamyslieť, ako sa mu napríklad najlepšie učilo počas školy. Musel si kresliť obrázky, počúvať prednášku, vypisovať si poznámky alebo si pri učení neustále hádzať loptičkou či chodiť po miestnosti? Určenie, k akému študijnému typu dotyčný inklinuje, tak pomôže jemu aj školiteľovi zvoliť tie najvhodnejšie metódy vzdelávania.

Aké formy školenia sú podľa modelu VARK pre jednotlivé študijné typy najvhodnejšie?

Vizuálni študenti

Do tejto kategórie spadá až 70 % obyvateľstva. Ako už názov ich kategórie napovedá, vizuálni žiaci sa najlepšie učia prostredníctvom vizuálnych vnemov, ktoré je preto dobré pre maximálny efekt do školenia čo najviac zakomponovať. Určite pomôžu grafické znázornenia, symboly, diagramy, farebné oddelenie rôznych okruhov, videá či iné formy vizuálneho znázornenia. Ak by ste sa snažili vizuálneho študenta vzdelávať iba pomocou neštruktúrovaného textu alebo hovoreného slova, bude sa horšie sústrediť a vstrebá oveľa menej informácií.

Bea Brosková, lektorka a vizuálna facilitátorka, tiež radí, že vizuálnym študentom by mal byť daný priestor, aby si vizuálne pomôcky počas školenia vytvárali sami: „Pre vizuálne typy je to určite plus, ak si môžu čmárať – vôbec to ani nemusí súvisieť s preberanou témou, pomáha im to sústrediť sa a lepšie si dané učivo zapamätať.“

Poslucháči

Poslucháčom (ktorí sú tiež označovaní ako „auditívne typy“), naopak, najviac vyhovuje, keď môžu „nasávať“ nové informácie pomocou zvukových vnemov. Najradšej sa učia tak, že si nechávajú veci niekým vysvetliť. Okrem toho, že radi počúvajú, zvyčajne tiež radi o témach diskutujú a kladú otázky o tom, čo im nie je jasné. Ak chcete čo najefektívnejšie vzdelávať „poslucháča“, umožnite mu viesť so školiteľom interaktívnu diskusiu.

A to nie je všetko, čo je potrebné vedieť o tomto druhu študentov. Keď „poslucháči“ o niečom premýšľajú alebo pracujú na úlohe, často im to pomáha počúvať hudbu, biely šum alebo napríklad zvuky lesa. Hudba či zvuky im jednoducho umožňujú lepšie sa sústrediť. To dobre pozná zo svojej praxe aj lektorka Bea Brosková.

Hudbu či upokojujúce zvuky je tak dobré do školenia začleniť, avšak tak, aby nerušili študentov, ktorí spadajú do inej študijnej kategórie.

Čitatelia a písalkovia

Ako už vyplýva z názvu, táto skupina študentov najradšej pracuje s textom, a to aktívne aj pasívne. Najlepšie sa učia zo skrípt, učebníc či iného písaného textu a majú radi jasne formulované definície kľúčových pojmov. Zároveň si nové informácie najlepšie zafixujú tak, že si ich zapisujú do vlastného štruktúrovaného textu alebo si témy vysvetlia vlastnými slovami.

Týmto študentom pomôže, ak im školiteľ po školení poskytne text prezentácie alebo preberanej teórie v písomnej forme, ku ktorej sa môžu účastníci školení vrátiť. Rovnako tak je tiež vhodné čitateľom a „písalkom“ dať možnosť preformulovať novo nadobudnuté informácie vlastnými slovami – napríklad pripraviť pre ostatných účastníkov kurzu vlastnú krátku prezentáciu.

Kinestetickí žiaci

Kinestetickí študenti sa najlepšie učia hmatom, dotykom, pohybom a akciou. Veci si najlepšie zapamätajú, keď si ich môžu ohmatať alebo sami vyskúšať. Pre kinestetických žiakov je tak ideálnym spôsobom učenia hranie rôznych scenárov a simulácia reálnych situácií. Rovnako tak sa môžu použiť rôzne pomôcky, ktoré môžu reprezentovať veci alebo námety preberané počas školenia. Ak sa napríklad preberá životný cyklus nejakého produktu, daný produkt môže byť stelesnený ako loptička, ktorú si potom odovzdávajú jednotliví účastníci školenia. Oni tak predstavujú rôzne fázy, ktorými produkt prechádza (dizajnér, výrobca, skladník, logistika, klient a pod.), a pri odovzdávaní loptičky ďalej hovoria, čo sa s produktom deje a aké procesy sa pri tom aktivujú.

Kinestetické prvky sa dajú ľahko zakomponovať aj do bežného školenia. „Niekedy si na školenie prinesiem ‚hračky‘, s ktorými sa účastníci môžu hrať,“ hovorí Brosková. „Rôzne loptičky, fidgety, plastelínu… ideálne však niečo, čo nevydáva zvuk, aby to nerušilo ostatných.“

Je model VARK zastaraný?

Hoci má Flemingov model štyroch typov len 35 rokov, niektorí odborníci ho už považujú za zastaraný. Magazín The Atlantic ho dokonca označuje za mýtus a cituje štúdiu z roku 2018, ktorá sa snažila Flemingovým postupom rozdeliť študentov do skupín a následne na mieru upraviť študijné materiály ich potrebám. Ukázalo sa však, že k žiadnemu zlepšeniu schopnosti študentov učiť sa nedošlo.

Ako to teda je? Naozaj každý z nás vyžaduje odlišný prístup? Alebo sme si v konečnom dôsledku podobnejší, než ako uvádza Flemingova teória?

Odpoveď na túto dlho vedenú debatu znie: Niečo medzi tým. Model VARK nie je dokonalý a zrejme neopisuje všetky nuansy, ktorými sa ľudia od seba odlišujú. Mnohí odborníci ho často považujú za príliš zjednodušený. Napriek tomu nie je na škodu jeho zistenia ignorovať.

Ráno poslucháč, napoludnie vizuálny študent a večer kinestetický žiak

Marek Sýkora, lektor a odborník na pamäť a učenie, upozorňuje, že nie je možné ľudí presne rozškatuľkovať do jednotlivých typov a že realita je o niečo komplikovanejšia. „Pravdepodobne všetci viete, že ľavá hemisféra niečo robí a pravá hemisféra niečo robí. Jedna je logická, druhá kreatívna,“ uvádza Sýkora.

Je vôbec možné školenie upraviť špecifickým potrebám žiakov?

Viacvrstvové školenie

Aký je teda najlepší prístup v školení? Ideálnym postupom je urobiť školenie viacvrstvové, zábavné a zakomponovať doň rôzne formy učenia tak, aby pokrylo všetky špecifické preferencie jednotlivých účastníkov. Školenie by preto malo byť vždy zložené z rôznorodých typov obsahu a aktivít, aby si v ňom každý účastník našiel, čo mu vyhovuje.

Okrem toho ľudia nedokážu pri učení udržať svoju pozornosť príliš dlho, a preto by sa počas tréningu ideálne mali striedať rôzne podnety (vizuálne, sluchové, hmatové), aby sa žiaci dokázali lepšie sústrediť.

Či už teda ste zástancom modelu VARK, alebo jeho skalní odporcovia, vždy je potrebné mať na pamäti, že aby malo školenie požadovaný efekt, musí mať zaujímavý a rozmanitý obsah. A musí vedieť zaujať rôzne typy ľudí.„Ak budeme na žiakov iba rozprávať alebo im, naopak, iba ukazovať grafy v prezentácii, je veľká šanca, že si toho veľa nezapamätajú,“ vysvetľuje Brosková. „Ak však zapojíme do vzdelávacieho procesu rôzne podnety, zvyšujeme schopnosť pochopenia a videnia súvislostí, umožňujeme účastníkom lepšie si danú tému zapamätať, no a často je to záživnejší a zábavnejší proces ako len samotné počúvanie.“