Čo je gamifikácia a na čo je dobrá?
V podstate ide o použitie herných prvkov v mimohernom prostredí. Gamifikácia berie do úvahy prirodzenú ľudskú túžbu „hrať sa“. To znamená zbierať body, kartičky, benefity či plniť nejaké úlohy a postupovať o úroveň vyššie. Metóda našla svoje uplatnenie v marketingu, obchode a vo firemnom vzdelávaní.
Vo vzdelávacom procese sa gamifikácia uchytila najmä medzi mladšou generáciou, ktorá je zvyknutá na prostredie počítačových hier. Prostredníctvom hry sú školitelia schopní zapojiť zamestnancov do učenia či preškolenia aj v prípade, že ide o menej atraktívnu tému.
Externá a interná gamifikácia
S externou gamifikáciou sa stretávame prevažne v retaile ako koncoví zákazníci. Predajca nás motivuje k nákupu tým, že nám ponúkne nejakú formu súťaže, zbieranie bodov, nalepovanie samolepiek či stieranie žrebov. Vždy nasleduje ďalší krok, ktorý vedie k výhode pre zákazníka. Externá gamifikácia slúži primárne na zvýšenie zisku predajcu.
Rovnaký princíp, teda zapojenie sa do hry, si našiel uplatnenie aj vo firemnom vzdelávaní. Školitelia sa snažia motivovať zamestnancov jednak tým, že im ponúknu hernú, teda atraktívnu formu splnenia nejakej úlohy, a taktiež tým, že na konci procesu ich čaká nejaká odmena. Táto hravá forma môže vyzerať napríklad ako počítačová hra, v ktorej musí zamestnanec správne odpovedať na otázky o kybernetickej bezpečnosti. Na konci hry je zamestnanec preškolený a pritom si ani nevšimol, že nejaké školenie absolvoval. Takáto forma gamifikácie sa nazýva interná.
Gamifikácia v podnikovom vzdelávaní
„Jediná možnosť, ako byť skvelý v práci, je milovať to, čo robíte.“ Veta, ktorú kedysi vyslovil zakladateľ Apple Steve Jobs sa však nehodí pre všetky pracovné situácie. Gamifikácia je technika, ktorá zamestnancom umožňuje získavať nové zručnosti zábavnou formou a navyše bez stresu. Vhodne zvolená gamifikácia môže zamestnancov vtiahnuť do učenia prostredníctvom riešenia herného problému, kvízom alebo jednoduchým zbieraním virtuálnych odznakov.
Aké druhy „hráčov“ existujú
V rámci firmy je dobré vedieť, ktorí zamestnanci sú vhodnými adeptmi na motiváciu pomocou hry. A nie je to len o rozdelení na starých a mladých. Britský profesor Richard Bartle rozdelil typy účastníkov hier do štyroch kategórií: achieverov, socializátorov, explorerov a killerov. Tí prví túžia po výhre a ostatným chcú ukázať, že sú najlepší. Pokiaľ sa im to nedarí, rýchlo strácajú záujem. Socializátori vidia hru ako príležitosť na interakciu s inými ľuďmi. Hru síce akceptujú, ale oveľa viac ich zaujíma príležitosť na interakciu s ostatnými. Exploreri sú poháňaní túžbou po spoznávaní herného prostredia a páči sa im, keď svoje vedomosti potom môžu dať na obdiv ostatným. Killeri je skupina hráčov, ktorí radi škodia ostatným hráčom a ich cieľom je získať moc nad ostatnými.
