Andersonova metóda patrí k ďalším modelom, ktoré pomáhajú organizáciám merať vzdelávanie. Na rozdiel od klasického Kirkpatrickovho modelu či jeho rozšírenejšej verzie – Phillipsovho modelu sa sústredí na vyhodnotenie vzdelávacej stratégie ako celku. Nezaoberá sa teda meraním jednotlivých vzdelávacích programov.
Andersonova metóda sa zameriava na dve hlavné výzvy:
- Ako merať vzdelanie (mnoho firiem nevie vzdelávanie správne vyhodnocovať).
- Aký prínos prinieslo vzdelávanie organizácii (manažéri často vyžadujú, aby vzdelávanie prebiehalo s prihliadnutím na efektívne vynaložené náklady).
Oproti ostatným vyššie menovaným modelom merania vzdelávania je Andersonov model oveľa jednoduchší a vystačí si s iba tromi vyhodnocovacími parametrami:
Fáza 1
Určuje, ako sa vzdelávanie stretáva so strategickými prioritami organizácie.
Táto fáza identifikuje, či vzdelávací program berie do úvahy firemné priority, ako napr. zvýšenie predaja prostredníctvom tréningu.
Fáza 2
Požaduje, aby organizácia pri meraní používala škálu metód.
Model nešpecifikuje, ktoré by sa mali použiť, ale naznačuje oblasti merania, ktoré by sa mali pokryť.
Fáza 3
Požaduje, aby organizácia použila najrelevantnejší dostupný prístup.
Model berie do úvahy špecifiká rôznych firiem, a preto vyzýva organizácie, aby si vybrali také nástroje, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám.
