Phillipsov model býva označovaný ako Kirkpatrick/Phillipsov model. To preto, že nadväzuje a rozširuje pôvodný, dnes už 64 rokov starý, prístup k meraniu výsledkov vzdelávania, známy ako Kirkpatrickov model. Muž, ktorý stojí za týmto užitočným nástrojom sa naozaj volal Don Kirkpatrick a svoju metódu prvýkrát zverejnil v roku 1959 v odbornom časopise Journal of ASTD.
Pripomeňme si, že Kirkpatrickov model je schematicky zjednodušene predstavovaný ako štvorúrovňový model, v ktorom jednotlivé úrovne majú mať rovnakú váhu:
- Reakcia (v tejto fáze ide hlavne o to, akým spôsobom študenti reagujú na vzdelávací program)
- Učenie (táto fáza sa hodnotí na základe zmeny postoja po absolvovaní školenia)
- Správanie (táto fáza by mala merať, do akej miery si bol školený jedinec schopný preniesť poznatky do každodennej práce)
- Výsledky (záverečná fáza merania sa sústredí na prínos celej organizácii, nie len školenému študentovi)
Problémy s Kirkpatrickom
Pôvodnému modelu je často pripisovaná nevyváženosť jednotlivých fáz. V tzv. Phillipsovom modeli dochádza k jednej zmene. K vyššie uvedeným fázam bola pridaná ešte jedna úroveň: Návratnosť investícií (ROI Return of Investment).
A o čo ide? Jednoducho o meranie vynaložených zdrojov.
Piaty stupeň je definovaný vzorcom: ROI = ((Celkové príjmy – Náklady) / Náklady) * 100
Inovovaný Kirkpatrickov model jednoducho k existujúcim fázam merania pridal jednu mimoriadne dôležitú. A to, či sa investícia do vzdelania organizácii vyplatila z ekonomického hľadiska. Vďaka rozšírenému modelu merania vzdelávania tak môže napr. firma dôjsť k záveru, že hoci sa tréningový program podaril, bol mimoriadne kvalitný až do štvrtej fázy, pre firmu bol nerentabilný. Phillipsovo poňatie tak vychádza v ústrety potrebám komerčnej sféry.
